Tretí ročník - nečakané udalosti

Ubehol viac ako rok od posledného zápisu, ale ešte pred odchodom na hrad chcem niečo málo napísať o treťom ročníku, ktorý bol veľmi zvláštny po viacerých stránkach. Počas celého tohto ročníka a vlastne občas aj teraz ma prenasleduje spomienka na časy strávené s Hay. Nebudem to naťahovať, dopadlo to ako dopadlo, proste sme sa rozišli. Obaja sme sa zhodli na tom, že už to nebolo ako kedysi a nemá zmysel hrotiť to. Chyba nie je na nikoho strane, mám ju stále rád a dúfam, že si snáď ešte stále máme čo povedať, ako kamaráti, aj keď je pravda, že som ju na hrade druhý polrok nevidel, možno bola odcestovaná.

Hneď na začiatku roka som sa prihlásil na všetky PvP, skôr zo zvedavosti ako z veľkej túžby po vzdelaní. Veľmi skoro som zistil, že to bola tá najväčšia chyba akú som mohol spraviť. Okrem toho, že ma polovica týchto predmetov nebavila, ešte sme z nich väčšinou aj dostávali rôzne úlohy, na ktoré som často zabúdal, alebo som ich robil úplne zle. Dá sa povedať, že v kombinácii s mojou psychickou nepohodou a neustálymi spomienkami na staré časy boli prvé 2 mesiace na hrade utrpením. Potom sa to našťastie nejako ustálilo a vrátilo do normálnych koľají. Teda, skoro...

Vráťme sa o nejaké 2 roky späť. Clapham, inšpekcia, maskovaný chlap na hrade, smrť Parkera, smrť Coldwella. S priateľmi sme sa ešte cez leto zhodli, že tento rok sa na hrade niečo určite udeje, každý očakával minimálne nejaký útok zo strany Rudých. Namiesto toho sa podivné veci začali diať na mieste, ktoré by som nikdy netipol a síce.. Zakázaný les. Zvieratá z neho začali vychádzať až na úplný okraj, niekoľko študentov bolo ranených (medzi nimi aj Josh a Danny, nebolo mi všetko jedno), jeden študent prišiel o život..

Smrť Anthonyho Berga - ale bolo to naozaj tak? Skutočne bola chyba na strane chlapca, ktorý sa zatúlal k okraju lesa a tam našiel aj svoj hrob? Čo keď to bola jasná správa od bytostí, ktoré sa možno nachádzajú v strede lese a vytláčajú zvieratá? Čo ak sa nám všetkým prostredníctvom Anthonyho snažili povedať, aby sme sa k lesu nepribližovali a dali nám to takýmto krutým spôsobom jasne najavo? Nuž, nájsť pravdu sa nám tak skoro asi nepodarí. Z dôvodu veľkého rizika zranenia som ani neorganizoval metlobalové tréningy, čo ak sa nejaká smečka vlkov zatúla k štadiónu a napadne mojich spoluhráčov? To som naozaj nechcel riskovať...

Založenie školského časopisu - počas jednej hodiny POKT mi v hlave skrsla myšlienka, pri ktorej sa človek po rokoch chytá za hlavu a pýta sa sám seba "čo som to vlastne spravil?". Po hodine som si odchytil Nell a Aliss a navrhol im, či by spolu so mnou nechceli vydávať školský časopis. Bol som prekvapený, keď obe súhlasili. Dostali sme priestory, zohnal som ďalších dvoch členov a hurá do toho! Prvé číslo predpokladám na prvý štvrťrok, už mám v hlave pár nápadov na články.

Svatba Rosalindy Myfair - raz večer som sedel v Kotli spolu s Ay, keď za nami prišiel Ash a spýtal sa, či si nemôže prisadnúť aj jeho spoločníčka, Rose. Zahľadel som sa na ženu a hneď som ju spoznal. To je predsa tá ošetrovateľka od Munga, ktorá mi pred dvoma rokmi zachránila život! Samozrejme som súhlasil a nejako sme sa dali do reči. O pár dní sme všetci dostali pozvánku na jej svatbu. Kedže som na takej svatbe ešte nikdy nebol, nevedel som, čo od toho čakať. Musím však povedať, že to bol skvelý zážitok. Všetci sa výborne zabávali, atmosféra bola vynikajúca a skutočne som si to užíval. Neskôr sa mojej mame podarilo zohnať lístky na finále svetového pohára v metlobale, ale o tom zas niekedy nabudúce.