Tretí ročník - nečakané udalosti

Ubehol viac ako rok od posledného zápisu, ale ešte pred odchodom na hrad chcem niečo málo napísať o treťom ročníku, ktorý bol veľmi zvláštny po viacerých stránkach. Počas celého tohto ročníka a vlastne občas aj teraz ma prenasleduje spomienka na časy strávené s Hay. Nebudem to naťahovať, dopadlo to ako dopadlo, proste sme sa rozišli. Obaja sme sa zhodli na tom, že už to nebolo ako kedysi a nemá zmysel hrotiť to. Chyba nie je na nikoho strane, mám ju stále rád a dúfam, že si snáď ešte stále máme čo povedať, ako kamaráti, aj keď je pravda, že som ju na hrade druhý polrok nevidel, možno bola odcestovaná.

Hneď na začiatku roka som sa prihlásil na všetky PvP, skôr zo zvedavosti ako z veľkej túžby po vzdelaní. Veľmi skoro som zistil, že to bola tá najväčšia chyba akú som mohol spraviť. Okrem toho, že ma polovica týchto predmetov nebavila, ešte sme z nich väčšinou aj dostávali rôzne úlohy, na ktoré som často zabúdal, alebo som ich robil úplne zle. Dá sa povedať, že v kombinácii s mojou psychickou nepohodou a neustálymi spomienkami na staré časy boli prvé 2 mesiace na hrade utrpením. Potom sa to našťastie nejako ustálilo a vrátilo do normálnych koľají. Teda, skoro...

Vráťme sa o nejaké 2 roky späť. Clapham, inšpekcia, maskovaný chlap na hrade, smrť Parkera, smrť Coldwella. S priateľmi sme sa ešte cez leto zhodli, že tento rok sa na hrade niečo určite udeje, každý očakával minimálne nejaký útok zo strany Rudých. Namiesto toho sa podivné veci začali diať na mieste, ktoré by som nikdy netipol a síce.. Zakázaný les. Zvieratá z neho začali vychádzať až na úplný okraj, niekoľko študentov bolo ranených (medzi nimi aj Josh a Danny, nebolo mi všetko jedno), jeden študent prišiel o život..

Smrť Anthonyho Berga - ale bolo to naozaj tak? Skutočne bola chyba na strane chlapca, ktorý sa zatúlal k okraju lesa a tam našiel aj svoj hrob? Čo keď to bola jasná správa od bytostí, ktoré sa možno nachádzajú v strede lese a vytláčajú zvieratá? Čo ak sa nám všetkým prostredníctvom Anthonyho snažili povedať, aby sme sa k lesu nepribližovali a dali nám to takýmto krutým spôsobom jasne najavo? Nuž, nájsť pravdu sa nám tak skoro asi nepodarí. Z dôvodu veľkého rizika zranenia som ani neorganizoval metlobalové tréningy, čo ak sa nejaká smečka vlkov zatúla k štadiónu a napadne mojich spoluhráčov? To som naozaj nechcel riskovať...

Založenie školského časopisu - počas jednej hodiny POKT mi v hlave skrsla myšlienka, pri ktorej sa človek po rokoch chytá za hlavu a pýta sa sám seba "čo som to vlastne spravil?". Po hodine som si odchytil Nell a Aliss a navrhol im, či by spolu so mnou nechceli vydávať školský časopis. Bol som prekvapený, keď obe súhlasili. Dostali sme priestory, zohnal som ďalších dvoch členov a hurá do toho! Prvé číslo predpokladám na prvý štvrťrok, už mám v hlave pár nápadov na články.

Svatba Rosalindy Myfair - raz večer som sedel v Kotli spolu s Ay, keď za nami prišiel Ash a spýtal sa, či si nemôže prisadnúť aj jeho spoločníčka, Rose. Zahľadel som sa na ženu a hneď som ju spoznal. To je predsa tá ošetrovateľka od Munga, ktorá mi pred dvoma rokmi zachránila život! Samozrejme som súhlasil a nejako sme sa dali do reči. O pár dní sme všetci dostali pozvánku na jej svatbu. Kedže som na takej svatbe ešte nikdy nebol, nevedel som, čo od toho čakať. Musím však povedať, že to bol skvelý zážitok. Všetci sa výborne zabávali, atmosféra bola vynikajúca a skutočne som si to užíval. Neskôr sa mojej mame podarilo zohnať lístky na finále svetového pohára v metlobale, ale o tom zas niekedy nabudúce.

Dlhá cesta 2. ročníkom

Je to už dávno čo som písal naposledy, ale nejako som si v priebehu roka nenašiel čas na spísanie všetkých udalostí, ktoré sa udiali, odkedy som trčal v Alertovom kabinete, aj keď som pravdepodobne mal, pretože sa toho stalo naozaj veľa. Začnem najdôležitejšou vecou, od ktorej sa odvíjali všetky ostatné, či už priamo alebo nepriamo. Šťastnou zhodou zvláštnych okolností som sa dal dokopy s Hay a po 2 rokoch na hrade a mnohých zážitkoch môžem úprimne skonštatovať, že to bolo najlepšie rozhodnutie v živote. Ako k tomu vlastne došlo? Celkom jednoducho, jedného večera, kedy som skutočne nemal dobrú náladu, som prišiel do spolky a našiel ju tam, ako sa rozpráva tuším s Jane. S Bell to medzi nami už dlhšie nejako škrípalo a obom nám bolo jasné, že to dlhšie fungovať nebude, ale už som mal toho asi dosť a nejako som prišiel k tej Hay a.. hodil som jej snehovú guľu za krk. Bolo to obdobie Vianoc, všade v spolke bol sneh a ja som si nemohol pomôcť.. tým som rozbehol skvelý sled udalostí, ktorý sa skončil rozchodom s Bell a začatím krásneho vzťahu s Hay. Uznávam, že rozísť sa s ňou na Vianoce odomňa nebolo pekné, ale tak, už som to dlhšie nedokázal a musel som s pravdou von. Je síce pravda, že potom som vyzeral pred ľuďmi ktorí ma poznali ako nejaký debilný sukničkár a šmejd, ale to je mi úprimne jedno. Je mi jasné, že väčšina z nich dúfa, že nechám aj Hay a nájdem si kohosi ďalšieho, bohužiaľ, to sa nestane, nevidím dôvod prečo by sa niečo také malo stať..

S Hay sme si naplno užívali spoločnosť jeden druhého, chodili sme po hrade, po vonku, lietať, jednoducho všetko sa zdalo byť dokonalé a krásne, až pokiaľ nám do školy neprišla inšpekcia na čele s mužom menom Richard Clapham. Spočiatku to všetko vyzeralo ako rutinná záležitosť, inšpektori občas zašli na hodiny, sledovali ich priebeh a všetko pekne zapisovali, až pokiaľ.. sme jedného dňa nesedeli pri krbe v spolke a neprišiel nás pozrieť práve Clapham. Zdal sa to byť priateľský chlapík, dokonca nám ponúkal rôznu pomoc s kúzlami a ak by sme niečo potrebovali, máme ho kedykoľvek navštíviť. No fajn, hneď som si zaumienil, že od neho získam knihu ktorú nám ukazoval na hodine profesor Coldwell, o spoločenstvách kúzelníkov v Británii. Clapham súhlasil, ale chcel za to jednu maličkosť.. vraj potrebuje vedieť, kde je vstup do kanálov. Aj keď mi to prišlo veľmi divné, ukázal som mu to, aj tak som nemal na výber. No a odvtedy šli udalosti už len dole vodou.. Postupom času sa ukázalo, že Clapham nieje nikto iný ako člen Rudých a že je na hrade na príkaz nejakého maskovaného muža s dlhou čiernou palicou, na prvý pohľad nejaký černokňažník. (ktorý sa nám mimochodom celkom bez problémov vyhrážal smrťou a pohyboval sa občas po hrade, akoby mu patril)

Nebudem opisovať úplne všetko čo sa stalo, no mal som pocit, že len ja a Hay si uvedomujeme závažnosť situácie. Snažili sme sa robiť, čo sa dalo, chodili sme prosiť o pomoc pána Coldwella, dokonca sme boli aj za Brumbálom, ale veci sa nie a nie otočiť k lepšiemu.. Potom prišiel moment, kedy na miesto spoluriaditeľa, alebo ako to nazvať, nastúpil istý muž menom Albert Bara.. nejaký Albert s nemožným priezviskom, podstatné je, že je z ministerstva a to znamená, že Brumbál už prakticky vládne len symbolicky.. Túžobne sme sa tešili na prázdniny a nevedeli sme sa dočkať, kedy zo školy vypadneme, kradli sa tam prútiky, atmosféra bola hrozná, dokonca prepustili 4 profesorov, medzi inými aj pána Coldwella, ktorý nám bol jedinou oporou. Mimo iného na hrad priviedli aj trolla, ktorý vyzeral že nerozlišuje medzi priateľmi a nepriateľmi, odvtedy som sa tej chodbe vyhýbal. Ani neviem ako prebehli skúšky (to že nie všetci majú dopísané všetky známky, aj keď skúšky robili ani nespomínam) a už sme sedeli na záverečnej hostine.

Od pána Alberta B. sme sa dozvedeli, že Clapham odcestoval niekam do Bulharska (aspoň jedna dobrá správa) a že ministerstvu šlo vždy len o dobro žiakov tejto školy a určite si všetci budeme rozumieť.. Pravdaže. Potom nasledoval príhovor Brumbála, po ktorom všetci asi 10 minút tlieskali, on sa len usmieval zatiaľčo Albert B. vyzeral, akoby ho každú chvíľu museli previezť do Munga s mŕtvicou. Cesta vlakom prebehla v poriadku a ani sme sa nenazdali, už sme boli ubytovaní v Kotli. Máme malú izbu pre dvoch kde sa nedá hnúť, pretože sme si za peniaze ktoré sme dostali za zber lístia nakúpili veľa vecí, ktoré akosi blokujú premávku v izbe (ďalší z dôvodov, prečo sme teraz s Hay u nás doma). Jedného dňa sme boli v Portsmucku na raňajkách, keď k nám prišla Aliss a ukázala nám najnovší výtlačok novín, v ktorom sa písalo o.. smrti pána Coldwella. Myslím, že až v tej chvíli sme si uvedomili, aká je situácia vážna a že máme šťastie, že sme vôbec na hrade tento rok prežili, kedže sme strkali nos do vecí, ktoré boli trocha nad naše sily.. nemali sme však na výber, kedže nikto iný sa nejako nemal k činu..  Pohreb pána Coldwella skutočne nebudem opisovať, stále je to dosť silný zážitok, pamätám si, že som vtedy ako v tranze vstal z lavice a povedal celému osadenstvu pár slov o tom, aký to bol človek a aká je situácia vážna.. Po pár dňoch sme sa presunuli do Norwichu, kde bývajú moji rodičia a odvtedy tam bývame. Je príjemné byť zasa s nimi, aspoň lepšie spoznajú Hay a ona ich, myslím, že si už na seba zvykli a sú z nich dobrí priatelia. Beriem ju na výlety po meste a okolí, snažím sa, aby sme sa nenudili a nejako nám ubehol čas do odchodu na hrad. Stala sa ešte jedna vec, ktorá je asi jediným pozitívom v týchto chvíľach, ale to až neskôr, počujem ako sa zdola ozýva buchot vidličiek, tak radšej idem na raňajky, nech za mnou nečakajú..