Nikdy som si denník neviedol, a tak ani neviem ako mám začať. Udalosti uplynulých mesiacov na hrade mi však už dlhšie nedajú pokoja a mám pocit, že sa s nimi musím podeliť aj s kýmsi iným, aj keď je to len kus starého, ožltnutého zošita..
Keď mi pred pár mesiacmi niekoľko mojich priateľov z Norwichu rozprávalo o Rokforte, neveril som im ani tretinu z toho čo vraveli.. Mäsožravé rastliny, akási skupinka Rudých, úmrtia, vyhadzovy zo školy, vravím si, to predsa nieje možné, to sa na tej škole ani vo sne nemohlo stať. Avšak hneď prvých pár dní po príchode do školy a následnom každovečernom čítaní starých výtlačkov novín ma presvedčilo o tom, že moji priatelia mali pravdu, a aj keď možno niektoré veci prehnali, zďaleka mi o škole nepovedali všetko..
Hneď prvý šok nastal pri zaradzovaní, keď som sa nejakou nešťastnou náhodou ocitol v Nebelvíre. Keď klobúk vykríkol to slovo, asi pol minúty som tam ostal sedieť ako skamenený a nemohol som tomu uveriť, to predsa nieje možné, celá moja rodina až pokiaľ mi pamäť siaha bola zo Slizolinu, ako je možné že ja som skončil u červených?! Nuž, nejako som sa s tým zmieril a prehrýzol to, ale pre istotu som o tom nikomu nepovedal, naozaj by som len nerád cítil na sebe vyčítavé pohľady mojich nových "kamarátov" hneď prvý deň. *niekoľko slov je prečiarknutých*
Prvý týždeň tu zbehol ako voda, samozrejme bolo na dennom poriadku niekoľko hodinové blúdenie po hrade, absolútna neschopnosť zorientovať sa vo všetkých tých chodbách, tuneloch, skratkách, triedach a neviem čom všetkom ešte, na raňajky som včas trafil až na 3. deň, to som považoval za osobný úspech..
Netrvalo dlho a zistil som, že aj keď som sa nedostal do Slizolinu, v pohode ľudia sa nachádzali aj u nás, prekvapivo som sa spriatelil aj s ľuďmi z vyšších ročníkov, ktorí už niečo o škole a čarovaní vedia, vždy sa oplatí mať niekoho takého na svojej strane..
Pri jednom večernom posedení pri ohni som spoznal veľmi zaujímavú osobu, jej meno bolo Carimelle Wang, netrvalo dlho a veľmi som si ju obľúbil, musím priznať, že sa mi zapáčila hneď po prehodení pár slov, chudobné plaché dievča z rodiny kde sú radi ak majú na raňajky čosi do úst, neviem prečo, ale zvláštnym spôsobom ma to priťahovalo.. *napísané kostrbatým písmom* Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, na Silvestra som to nevydržal a tak nejako som jej povedal čo k nej cítim, našťastie vysvitlo že to cíti rovnako a odvtedy spolu trávime toľko času, ako sa len dá.. Napísal by som aj o jej páde z metly, avšak táto myšlienka mi doteraz nedáva spávať a snažím sa ju zastrčiť kdesi dozadu do hlavy, takže to nebudem zbytočne vyťahovať.
Ani som si neuvedomil, že o 2 týždne ma čakajú skúšky, verím že to zvládnem dobre, kedže zatiaľ to boli v škole len oťukávačky a na väčšine hodín je to taká nuda, až si niekedy myslím, že tých profesorov platia za uspávanie, nie za učenie (musím priznať že ma veľmi zaujali elixíry a ani neviem prečo, astronómia..). Aj napriek tomu sa snažím nevynechávať žiadne hodiny, predsa len, ktovie kedy sa naskytne šanca uchmatnúť nejaký ten bodík pre našu fakultu, bolo by príjemné po ôsmich rokoch vidieť pohár v rukách Nebelvíru, aj keď konkurencia je tu veľká.
Neviem ako často sem budem písať, nie som veľký spisovateľ a nemám vo zvyku vešať svoje problémy nikomu na nos a už vôbec nie kusu zošita, avšak ak niekedy bude možnosť a čas, asi pridám ďalších pár viet.. *je dokreslený malý lev*
*narýchlo napísané malým písmom*
je tu ešte jedna vec, ktorá mi stále vŕta hlavou ale.. nie, to si nechám naozaj len v svojej hlave, čo keby sa to dostalo do nesprávnych rúk..
Žádné komentáře:
Okomentovat